Prstové činelky sú hudobný nástroj a tanečná rekvizita už tradične späté s orientálnym tancom. Sú to malé kovové disky, ktoré sa upevňujú na palec a prostredník oboch rúk, kupujú sa teda v setoch pozostávajúcich zo 4 ks. Zjednodušene ich v orientálnom tanci voláme len ako činelky a v iných jazykoch sa môžeme stretnúť s označeniami napr. finger cymbals v anglicky hovoriacich krajinách, v Turecku ich zvyknú nazývať ako zills, v Egypte sagat, ale môžeme sa stretnúť aj s ďalšími pomenovaniami. Dokonca sa niekedy stáva, že ich mylne označujú za kastanety.
Činelky sa už tradične spájajú s orientálnym tancom. Ako presne sa v dávnej minulosti tancovalo a hralo s činelkami nie je presne známe, ale činelky majú jednoznačne dlhú históriu. Kovové činelky sa totiž nachádzajú ako súčasti vykopávok v rôznych regiónoch sveta a z rôznych období. Dawn Devine – Davina, historička a milovníčka čineliek publikujúca knihy i on-line prednášky na tému čineliek, má informácie o činelkách pochádzajúcich z ranej doby bronzovej (3500-2000 rokov pnl.). Z vykopávok je zrejmé, že prvé činelky mali jeden kruhový otvor a predpokladá sa, že sa na prsty uväzovali (gumičky v tom čase ešte neboli).
Poznáme rôzne druhy čineliek, ktoré sa líšia druhom materiálu, z ktorého sú vyrobené, spôsobom výroby, veľkosťou, tvarom, otvormi na uchytenie a pod. Pre začínajúce tanečnice sa odporúčajú menšie a ľahšie činelky s dvoma otvormi. Pevné upevnenie čineliek na prstoch širšími gumičkami uľahčuje hru na činelky a minimalizuje sa riziko nechceného uvoľnenia činelky počas tanca. Neexistujú univerzálne najlepšie činelky – výber čineliek je osobnou záležitosťou každej tanečnice. Tie najväčšie milovníčky majú viaceré rôzne sety čineliek a častokrát medzi nimi nechýbajú ani kvalitné značkové činelky (napr.: Saroyan cymbals, Zildjian, Turquoishe International). Každopádne je dôležitý zvuk čineliek, ktorý musí tanečnici imponovať.
Začínajúce tanečnice môžu trénovať na cvičných cenovo dostupných činelkách, môžu trénovať na drevených tréningových činelkách alebo „gombíkových“ činelkách. Často sa pri tréningu tĺmí zvuk čineliek rôznymi spôsobmi (napr. nalepením textilnej pásky na činelku, textilnými či plastovými krytkami, háčkovanými krytkami, ...). Trénovať je možné dokonca i s "imaginárnymi" činelkami, kedy tanečnica len simuluje hru prstami bez čineliek.
Hrou na činelky sa tanečnica stáva hudobníčkou. Existujú aj špeciálne prstové činelky primárne určené pre hudobníkov, ktoré sú väčšie a hlasnejšie. Tanečnice majú väčšinou o niečo menšie činelky, ktoré sa pri tanci ľahšie ovládajú, resp. nebránia tak v pohybe rúk. Všeobecne pre menšie miestnosti sú vhodnejšie menšie činelky, ale pre väčšie rozľahlé plochy sú vhodnejšie väčšie činelky, ktoré bude počuť viac do diaľky. Niektoré tanečnice činelky nepovažujú za rekvizitu, ale vyslovene za hudobný nástroj a to možno aj preto, že činelky neodpútavajú pozornosť od tanca, nemaskujú žiadne nedokonalosti v tanci a zvládnutie hry na činelky vyžaduje zväčša dlhší intenzívny tréning (podobne ako to je pri umení hry na hocaký hudobný nástroj).
Ešte v nedávnej minulosti sa považovala hra na činelky za základnú znalosť orientálnej tanečnice. S činelkami vystupovali orientálne tanečnice nie len v Egypte, Turecku či Grécku, ale hra na činelky bola nevyhnutná i pre tanečnice vystupujúce v arabských, gréckych a pod. reštauráciách v USA (možno oceníte ukážky tanca s činelkami z rôznych oblastí a v rôznych štýloch, ktoré pozbierala skupina Baksana - ukážky tanca s činelkami). Paradoxom je, že niekedy sa kvalita tanečnice hodnotila nie podľa jej tanečných kompetencií, ale kvality hry na činelky. V súčasnosti už hra na činelky nie je nevyhnutnou znalosťou profesionálnej tanečnice a väčšinou ich používajú teraz tribal a ATS (reps. FCBD) tanečnice. Každopádne však hra na činelky môže byť cenená pri vystúpeniach so živou hudbou a samotný tréning s činelkami neskutočne rozvíja cit pre rytmus a koordináciu. Ja osobne si rada „začinelkujem“ aj tak bez tanca - trochu sa kreatívne vybúriť alebo len tak relaxovať hudbou.
Z mojich doterajších skúseností som sa stretla s dvoma základnými prístupmi k výučbe čineliek pri klasickom orientálnom tanci:
- činelky zapojiť do tanca hneď pri zoznamovaní sa s orientálnym tancom. Tento prístup je pre začínajúce tanečnice náročnejší, keďže k pomerne náročnému ovládaniu tela sa pripája ešte i ovládanie čineliek. Nevýhodou môže byť, že náročnosť môže tanečnice hneď v úvode odradiť. Výhodou je však to, že činelky nie sú považované za niečo navyše v tanci, čo tanečnicu "oberá" o koncentráciu na tanec";
- činelky sa zapájajú do tanca až neskôr, minimálne po zvládnutí tanečných základov. Tento prístup bol asi časom rozšírenejší a jeho výhodou bolo práve to, že náročnosť čineliek neodradila tanečnice hneď v úvode. Resp. tento prístup dovoľoval tancovať aj dievčatám a ženám, ktoré chceli pri tanci skôr relaxovať ako trénovať a drilovať. Nevýhodou tohto prístupu je vnímanie čineliek ako "záťaž, ktorá oberá tanečnicu o koncentráciu na tanec" a nakoľko očakávania divákov už neboli vyslovene späté s činelkami pri tanci, tak mnoho tanečníc ich z tanca úplne vynechalo a už nevenovalo energiu na zvládnutie hry na činelky počas tanca. Vynechanie čineliek z tanca podporil i fakt, že činelky prestali používať aj profesionálne tanečnice v Egypte.
U nás na Slovensku sa činelky bežne na kurzoch nevyučujú (v moje lektorskej praxi o to nebol veľmi záujem) a tanečnice, ktoré sa rozhodli svoj tanec o činelky obohatiť išli väčšinou tým druhým prístupom - zapájali ich do tanca až neskôr a navyše individuálne ako samoukovia. V súčasnosti s rozšírením ATS alebo FCBD style aj na Slovensku sa činelky objavujú častejšie.
Ja sama som sa k činelkám dostala z vlastnej iniciatívy ešte ako začínajúca tanečnica, ktorá už ale ovládala základy tanca a všimla som si, že v niektorých videách s nimi tanečnice vystupujú. Možnosť vystupovať s bubeníkom Dušom na hradoch a iných miestach bez elektrickej energie (v tom čase ešte prenosné repráky s vlastným zdrojom napájania neboli rozšírené) iba na živú hudbu darbuky a čineliek, ktoré som mala v rukách, ma motivovala v hre na činelky aj napriek tomu, že to bolo náročné. Boli to však neskutočné a nezabudnuteľné zážitky. Ukážka z nášho vystúpenia na hrade Krásna Hôrka je na nasledujúcom videu, ktoré bolo odvysielané v maďarskej DUNA TV v relácii Kalandozó, kde predstavovali krásy regiónu Gemer pre turistov. Video je zostrihom z viacerých tancov a hudba vo videu je naša autorská drum solo skladba, ktorú zachytili filmári počas nášho živého vystúpenia.
